Health Encyclopedia
Search Clinical Content Search Health Library
A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z A-Z Listings

Pèt gwosès: Lapenn pou pitit ou a

Pèdiyon timoun nan foskouch oswa akouchman se yon eksperyans douloure. Chagren se yon reyaksyon nòmal nan pèt sa a. Ou ka pa vle kwè pèt la reyèl. Ou ka santi w angoudi, nan chòk, oswa fache. Ou ka menm panse ou te kapab yon jan kanmenm sispann pèt la. Okòmansman, li ka santi enposib pou pase chak jou. Men, w ap santi w pi byen ak tan, pandan w ap kite tèt ou lapenn.

Chanjman emosyonèl ak fizik

Chagren se konplèks. Pwosesis lapenn varye de moun a moun. Li ka lakòz anpil chanjman emosyonèl ak mantal, tankou:

  • Santi tris, deprime, san espwa, oswa fache

  • Ou santi w enkyete w, koupab, enkyete oswa pè

  • Pwoblèm ak memwa ak panse

  • Pa vle pale ak lòt moun oswa rete bò kote lòt moun

  • Pèt enterè nan bagay ou te konn jwi

  • Pèt enterè nan lavi ou ak travay ou

Chagren ka lakòz tou chanjman fizik, tankou:

  • Pèt apeti oswa twòp manje

  • Pèt oswa pran pwa

  • Fatig

  • Pwoblèm pou dòmi oswa rete dòmi

  • Maltèt, vant fache, oswa pèt cheve

  • Sans pwoblèm pou respire

  • Tranbleman oswa tranble

Pran swen tèt ou

Pandan w ap lapenn, ou bezwen pran swen tèt ou. Pandan tan sa a:

  • Pran swen kò ou. Manje yon rejim alimantè ki an sante epi fè aktivite fizik. Dòmi otan ou kapab.

  • Pa sèvi ak alkòl oswa dwòg pou angoudi santiman w. Sa a ka ralanti pwosesis lapenn epi li ka danjere pou sante w.

  • Pa pase anpil tan poukont ou. Gen kontak chak jou ak fanmi oswa zanmi. Pale sou pèt ou ak moun ki pi pre w yo.

  • Pran tan pou tèt ou. Fè yon pwen pou fè bagay ke ou renmen.

  • Si yo te preskri w yon medikaman pou ede w ak sentòm ou yo, pran li sèlman jan yo mande w la. Pa sèvi ak li ak alkòl.

  • Eseye evite pran gwo desizyon.

Aksepte sipò

De fanm k ap pale ansanm.

W ap bezwen sipò pandan w ap lapenn. Sipò sa a ka soti nan fanmi, zanmi, ak vwazen. Founisè swen sante w la ka refere w bay yon terapis oswa yon konseye pou chagren. Yon gwoup sipò lapenn ka ede. Epi se moman sa a anpil moun rive jwenn kominote espirityèl oswa relijye yo. Pandan pwosesis sa a:

  • Rete an kontak ak fanmi ak zanmi, menm si li difisil pou pale.

  • Kenbe yon woutin chak jou ki kenbe ou konekte ak zanmi ak fanmi.

  • Di moun ki jan yo ka ede. Li ka senp tankou pote ou yon repa oswa mache chen ou.

  • Rankontre ak lidè lafwa w, yon konseye oswa terapis, oswa pwòp founisè swen sante w.

Konsidere rantre nan yon gwoup sipò chagren. Mande founisè swen sante ou kijan pou jwenn youn nan zòn ou an. Gwoup sipò yo ka ede w fè fas ak santiman w yo epi pale ak lòt moun ki te fè yon eksperyans menm jan an. Moun sa yo ka pataje sa ki te ede yo nan moman ki pi difisil yo. Yon gwoup sipò ka ede w tou ak swen swivi. Chagren ka tounen ane pita. Li ka deklanche pa yon memwa oswa yon lòt gwosès. Swen swivi ka ede w jere efè chagren ki dire lontan pandan plizyè mwa oswa plizyè ane.

Pou lòt kalite sipò, chèche sou entènèt "sipò pou pèt gwosès" pou jwenn resous tankou sa yo:

Di orevwa

Ou gendwa vle fè yon sèvis kommemoratif oswa antèman pou pitit ou a. Sa ka ede fanmi ak zanmi yo konprann pèt la pi byen. Li ka ede ou menm ak fanmi ou tan pou w lapenn ansanm. Pale ak anplwaye lopital la si ou vle fè aranjman pou fineray.

Kilè pou w rele founisè swen sante a

Pa gen tan nòmal pou lapenn. Men, si ou santi ou pa kapab fonksyone, ou ka bezwen èd siplemantè. Chèche èd se pa yon siy feblès. Sa vle di ke w ap pran chaj nan rekiperasyon ou. Rele founisè swen sante ou si ou:

  • Pa ka manje oswa dòmi pandan plizyè jou nan yon ranje

  • Gen lide pou fè tèt ou mal oswa lòt moun

  • Pa ka travay oswa pran swen tèt ou oswa lòt moun jan sa nesesè

  • Santi w pa gen kontwòl ak tristès ekstrèm, laperèz, oswa kòlè

  • Fanmi oswa zanmi te mande w pou w jwenn èd

  • Pran oswa pèdi anpil pwa

  • Santi chagren ou ap vin pi mal, oswa ou pa vin pi bon

Enpòtan

Si w gen lide swisid oswa fè tèt ou mal oswa lòt moun, rele oswa voye tèks mesaj 988. Ou pral konekte ak konseye kriz ki resevwa fòmasyon nan 988 la Swisid & Kriz Lifeline. Yon opsyon chat sou entènèt disponib tou nan chat.988lifeline.org. Ou ka rele 988 Lifeline tou nan 800-273-TALK (800-273-8255). 988 Lifeline gratis epi li disponib 24/24.

Avanse pi devan

Nan kèk pwen, ou pral kòmanse reflechi sou lavni an. Ou pral gade devan epi fè plan. Pou ede tèt ou rive nan pwen sa a, eseye fè yon bagay chak jou pou rantre nan lavi. Kenbe nan li, menm si li santi l etranj nan premye. Lavi ou pa janm ka egzakteman menm bagay la. Men, yon jou ou pral jwenn ou ap viv lavi konplètman ankò.

Online Medical Reviewer: L Renee Watson MSN RN
Online Medical Reviewer: Shaziya Allarakha MD
Online Medical Reviewer: Tennille Dozier RN BSN RDMS
Date Last Reviewed: 9/1/2024
© 2000-2025 The StayWell Company, LLC. All rights reserved. This information is not intended as a substitute for professional medical care. Always follow your healthcare professional's instructions.
Powered by Krames by WebMD Ignite
About StayWell | Terms of Use | Privacy Policy | Disclaimer